Pár záberov zasneženou krajinou, neodolateľná melódia Karla Svobodu a úsmev Libuše Šafránkovej – pre milióny ľudí v strednej Európe, ale aj ďaleko za jej hranicami, to nie je len film. To je symbol Vianoc. Československo-východonemecká koprodukčná rozprávka Tři oříšky pro Popelku z roku 1973 je klenot, ktorý nezhrdzavel.

Hoci od premiéry uplynulo už viac ako 50 rokov, príbeh o odvážnej Popoluške, ktorá má namiesto drahých šiat k dispozícii tri čarovné oriešky a luk s kušou, stále láme rekordy sledovanosti. Prečo sa práve táto verzia klasickej rozprávky stala takým popkultúrnym fenoménom? Ponorte sa s nami do zákulisia natáčania, neuveriteľných náhod a zistite, prečo si túto Popolušku zamiloval celý svet.

Tí, ktorí vtlačili filmu nezabudnuteľnú pečať: Libuše Šafránková a Pavel Trávníček

Najprv mala byť iná Popoluška

Kasting na hlavné úlohy bol plný nečakaných zvratov. Režisér Václav Vorlíček mal pôvodne v úlohe Popolušky inú favoritku: herečku Janu Preissovú. Život mal však iný scenár. Preissová musela rolu odmietnuť, pretože by bola počas natáčania vo vysokom štádiu tehotenstva.

Vorlíček si vtedy spomenul na mladučkú, vtedy iba devätnásťročnú Libuše Šafránkovú, ktorú videl hrať Barunku v Babičke. Jej výhodou bolo, že vedela výborne jazdiť na koni bez sedla – čo bola kľúčová zručnosť pre túto aktívnejšiu verziu Popolušky.

Princ, ktorý hovoril moravsky

Podobná „náhoda“ viedla k obsadeniu princa. Hoci sa zvažovali aj Jan Hrušínský či Jaroslav Drbohlav (ktorý si nakoniec zahral pobočníka Vítka), rolu získal Pavel Trávníček. Údajne preto, že pripomínal francúzsku hviezdu Alaina Delona.

Trávníčkov silný moravský prízvuk však predstavoval problém, a tak ho v českej verzii nadaboval herec Petr Svojtka.

Macecha, ktorá česky vedela, no hovorila nemecky

Zaujímavá situácia nastala pri obsadení záporných postáv. Macechu stvárnila nemecká herečka Carola Braunbocková, ktorá bola kedysi vysídlená sudetská Nemka. Počas natáčania hovorila výhradne nemecky. Až neskôr sa ukázalo, že vedela aj po česky, no zrejme z osobných dôvodov sa rozhodla pre nemčinu.

Zaujímavosti z Natáčania: Od smradu rybích kostí po zmrznuté kamery

Natáčanie idylickej, zasneženej rozprávky v zime 1972/1973 bolo všetko, len nie idylické. Išlo o jeden z najnáročnejších filmových projektov tej doby.

Pôvodne mala byť letná: Scenár Františka Pavlíčka (ktorý nesmel byť kvôli politickej perzekúcii uvedený v titulkoch a „požičala“ mu ich kolegyňa Bohumila Zelenková) bol pôvodne koncipovaný ako letná rozprávka. Keďže však boli filmové štúdiá voľné iba v zime, musel byť prepísaný do zimného prostredia.

Rybinou páchnuci sneh: Na vytvorenie zimnej atmosféry bolo potrebné veľké množstvo umelého snehu. Česká strana používala polystyrén, nemecká produkcia však siahla po „prírodnejšom“ – no neuveriteľne zapáchajúcom – riešení: rozomletých rybích kostiach s chemickou prímesou! Keď sa do tohto snehu oprelo slnko, zápach sa šíril po celej krajine.

Juráškovia boli dvaja: Kvôli vtedajším colným predpisom, ktoré sťažovali prevoz zvierat cez hranice, hrali koňa Juráška v Česku a Nemecku rôzne kone. Rozpoznať ich možno podľa srsti: jeden mal hustú zimnú srsť, druhý letnú.

Improvizácia Heleny Růžičkovej: Scéna, v ktorej si princa na plese podá v tanci korpulentná Droběna (Helena Růžičková, v nemeckej verzii volaná „Kleinröschen“ – Růžička), nebola vôbec v scenári. Išlo o náhly, spontánny nápad samotnej herečky, ktorý skvele zapadol do komediálneho tónu.

Ukrutná zima: Zima bola taká silná, že herci (ktorí mali neraz letné kostýmy, len prišité na zimné kabáty) doslova mrzli. Kameru museli po každom zábere rýchlo prenášať do vykurovaného autobusu, aby nezamrzla.

Natáčanie prebiehalo na rôznych miestach: scény zo statku sa točili na vodnom hrade Švihov pri Klatovoch, kým princov zámok je nemecký Moritzburg neďaleko Drážďan.

Sledujte Tri oriešky pre Popolušku na Voyo.

Hudba Karla Svobodu: Melódia Vianoc

Čarovnú atmosféru filmu dotvára nesmrteľná hudba od Karla Svobodu. Jeho filmové melódie sú rovnako ikonické ako samotné zábery.

Ústredná pieseň „Kdepak, ty ptáčku, hnízdo máš“, ktorú pre film naspieval Karel Gott, sa stala synonymom Vianoc. Zaujímavé je, že v nemeckej verzii je táto pieseň len v inštrumentálnej podobe, pretože Karel Gott mal v tom čase zmluvu s konkurenčnou nemeckou spoločnosťou, pre ktorú spieval hit „Včelka Mája“. Tvorcovia sa tak vyhli zmluvným problémom.

Celosvetový fenomén: Prečo Popolušku milujú v zahraničí?

To, že sú Tri oriešky pre Popolušku vianočnou klasikou v Česku a na Slovensku, nikoho neprekvapí. Ich globálna popularita je však výnimočná. Film sa stal vianočným rituálom vo viacerých krajinách Európy, ale aj inde vo svete:

Európske bašty a škandinávsky rituál

Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko: Film je absolútnou vianočnou ikonou, vysielanou na viacerých staniciach počas sviatkov. Práve silná koprodukčná účasť NDR (Východné Nemecko) viedla k tomu, že sa film tak pevne uchytil v nemecky hovoriacom prostredí.

Nórsko: V Nórsku sú Tri oriešky pre Popolušku (pod názvom Tre nøtter til Askepott) doslova posvätné. V roku 2012 si dokonca nórska televízia raz dovolila Popolušku v programe vynechať a nespokojní diváci prišli protestovať pred sídlo televízie! V Nórsku je film nadabovaný len jedným hercom, Knutom Risanom, ktorý nahovoril všetky postavy – v pozadí je pritom jemne počuť pôvodná čeština.

Švédsko, Španielsko: Film sa rovnako vysiela aj v týchto krajinách, napríklad v Španielsku tradične dopoludnia 24. decembra.

Prekvapivá popularita v Ázii: Japonsko

Hoci to nie je bežná vianočná tradícia, ako napríklad v Nemecku alebo Nórsku, film Tři oříšky pro Popelku (v Japonsku známy ako Cinderella Monogatari alebo San-tsu no Kurumi) si v 80. rokoch získal v Japonsku kultový status.

Japonská distribúcia bola veľmi úspešná vďaka svojmu európskemu, vizuálne krásnemu štýlu. Rozprávka bola dokonca spracovaná aj do podoby japonského komiksu manga, čo je neklamný znak skutočnej popkultúrnej stopy.

Je to príbeh, ktorý nepotrebuje americkú pompéznosť, aby bol úspešný. Vďaka kombinácii prírodných scenérií, úžasného obsadenia, jemného humoru, silnej hrdinky (ktorá nestráca črievičku, ale strieľa z kuše!) a magicky krásnej hudby, si táto československá Popoluška zaslúži titul skutočne nesmrteľnej vianočnej klasiky.

Zdroje: CSFD.cz, iRozhlas.cz,